VI. snem Rady rusínskych regiónov Slovenska
11. marca 2026 sa v Kolonici uskutočnil VI. snem Rady rusínskych regiónov Slovenska. Rada
rusínskych regiónov Slovenska je záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2021 v Stakčíne a v súčasnosti už zastupuje 55 rusínskych obcí a 22 občianskych združení. K hlavným cieľom združenia patrí zachovanie jedinečnej rusínskej kultúry a rusínskeho jazyka, ekonomická prosperita rusínskych regiónov a zastavenie vyľudňovania rusínskych obcí, čiže odlivu ľudského potenciálu z rusínskych regiónov Prešovského, ale aj Košického kraja.
Obec Kolonica vo svojom kultúrnom dome privítala nielen delegátov snemu, ale aj vzácnych
hostí, a to poslankyňu PSK Mgr. Nadeždu Sirkovú, riaditeľa Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Mgr. Jána Štovku, MQEP, vedúceho odboru projektového riadenia PSK JUDr. Jána Kocáka, projektového manažéra Matice slovenskej Mgr. Jaroslava Kerekaniča, redaktora STVR Košice Leopolda Henzélyho a Ing. Michala Janka za Spojeného vedecko-výskumného centra.
Správu o činnosti Rady RuRS za uplynulé obdobie predniesol Miroslav Bober a správu revíznej
komisie Mgr. Alexander Hričko. Snem prijal za nových členov obce Závada a Pčoliné a odhlasoval zmenu svojich stanov.
Regionálne kluby v jednotlivých okresoch v zmysle stanov Rady RuRS uskutočnili voľbu
a navrhli svojich kandidátov za samosprávu a právnické osoby (OZ) do predsedníctva a revíznej komisie Rady RuRS, ktorých delegáti VI. snemu Rady RuRS potvrdili.
Členmi predsedníctva Rady RuRS za obecné samosprávy sa stali Ing. Peter Kalanin, Ing. Ľuboš
Cima, Mgr. Michaela Vasilenková, Monika Kurťáková, Ing. Peter Tričák a Peter Cipka, za právnické osoby Miroslav Bober, PaedDr. Miroslav Kerekanič, DiS. art., Ing. Ján Magura, Vladimír Protivňák a Mgr. Miloš Stronček. Náhradníkmi sú Matúš Leňo, Mgr. Marián Nemčišin a Miloš Petruňo.
Členmi kontrolnej komisie Rady RuRS sa stali Jana Gezová, Jaroslav Zelinka, Ivan Sivák, Ing.
Alexander Bober, Bc. Jitka Ščerbová, náhradníkmi sú MVDr. Ján Stošek, Ladislav Ferík, Martina
Husárová a Mgr. Žaneta Jarošová.
Členovia predsedníctva si za predsedu opätovne zvolili Miroslava Bobera, podpredsedom je
Ing. Peter Tričák a tajomníkom Vladimír Protivňák. Predsedom kontrolnej komisie je Jaroslav Zelinka.
Nasledovala plodná diskusia, na základe ktorej snem podporil návrh delegátov za okres
Svidník a podporil petíciu za premenovanie Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku na Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry. Zároveň vyjadril podporu aj premiestneniu Rusínskeho múzea z Prešova do Medzilaboriec, ktorou snem deklaroval aj jeden z pilierov kultúrnej politiky Rady RuRS – presun a vytváranie rusínskych inštitúcií v regiónoch, kde aktívne žijú Rusíni.
Kultúrnou bodkou na 6. sneme Rady RuRS boli vystúpenie dievčenskej skupiny Bosoročky,
ktorá zaspievala obľúbené piesne už nebohej rusínskej speváčky Márie Čokynovej z Uble a krst knižnej publikácie „Piesne Márie Čokynovej a dievčenská spevácka skupina Bosoročky“. Mária Čokynová bola výnimočnou rusínskou speváčkou, laureátkou celoslovenskej súťaže hudobného folklóru v kategórii ľudový spev, laureátkou speváckych festivalov Zempľin špiva, Spevy môjho rodu a Makovická struna. Jej piesne znejú v rozhlasových a televíznych reláciách RTVS, ale aj televízie Markíza. Naspievala okolo 100 nádherných ubľanských piesní, ktoré zapísal Miroslav Kerekanič. Krstnými rodičmi publikácie sa stali poslankyňa PSK Mgr. Nadežda Sirková, bývalá starostka obce Ubľa a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Mgr. Ján Štovka, MQEP. Krstní rodičia Máriu Čokynovú veľmi dobre poznali, boli jej priateľmi, Ján Štovka ju ako primáš sprevádzal na mnohých kultúrnych podujatiach. Krstilo sa vodou z ubľanských potôčikov.
Novému vedeniu Rady RuRS prajem veľa dobrých rozhodnutí pri revitalizácii kultúrneho,
ekonomického a spoločenského života Rusínov žijúcich na území svojich predkov v regiónoch
Prešovského a Košického kraja.
PaedDr. Miroslav Kerekanič, DiS. art.
člen predsedníctva Rady RuRS
člen výboru Matice slovenskej
VI. сейм Рады русиньскых реґіонів Словеньска
11. марца 2026 ся в Колоніцї одбыв VI. сейм Рады русиньскых реґіонів Словеньска. Рада русиньскых реґіонів Словеньска (Рада РуРС) є занимаюче здружіня правницькых особ, котре взникло в роцї 2021 в Стащінї а в сучасности уж заступує 55 русиньскых сел а 22 обчаньскых здружінь. Ку головным цїлём здружіня належыть всокочіня вынятковой русиньской културы і русиньского языка, економічна просперіта русиньскых реґіонів і заставлїня вылюднёваня русиньскых сел, чіже одливу людьского потенціалу з русиньскых реґіонів Пряшівского, але і Кошіцького края.
Село Колоніця в своїм културнім домі привіталo не лем делеґатів сейму, але і цїнных гостей: посланкыню ПСК Мґр. Надежду Сіркову, директора Фонду на підпору културы народностных меншын Мґр. Яна Штовку, MQEP, ведучого одбору проєктового ряджіня ПСК ЮДр. Яна Коцака, проєктового манажера Матіцї словеньской Мґр. Ярослава Кереканіча, редактора STVR Кошіцї Леополда Гензеліго і Інж. Міхала Янка зо Споєного науково-дослїджoвательского центра.
Справу о дїяльности Рады РуРС за попередній період передніс Мірослав Бобер а справу ревізной комісії Мґр. Александер Грічко. Сейм прияв за новых членів села Завада і Пчолине а одголосовав зміну своїх станов.
Реґіоналны клубы в єднотливых окресах в змыслї станов Рады РуРС зреалізовали вольбы і пропоновали своїх кандідатів за самосправу і правницькы особы (ОЗ) до председництва і ревізной комісії Рады РуРС, котрых делеґаты VI. сeйму Рады РуРС потвердили.
Членами председництва Рады РуРС за сельскы самосправы ся стали Інж. Петер Каланін, Інж. Любош Ціма, Мґр. Міхаела Васіленкова, Моніка Куртякова, Інж. Петер Трічак і Петер Ціпка, за правницькы особы Мірослав Бобер, ПаедДр. Мірослав Кереканіч, DiS. art., Інж. Ян Маґура, Владімір Протівняк а Мґр. Мілош Стрончек. Наградниками суть Матуш Ленё, Мґр. Маріян Немчішін і Мілош Петрунё.
Членами контролной комісії Рады РуРС ся стали Яна Ґезова, Ярослав Зелінка, Іван Сівак, Інж. Александер Бобер, Бц. Йітка Щербова, наградниками суть МВДр. Ян Стошек, Ладіслав Ферік, Мартіна Гусарова а Мґр. Жанета Ярошова.
Членове председництва собі за председу знову зволили Мірослава Бобера, підпредседом є Інж. Петер Трічак а таёмником Владімір Протівняк. Председом контролной комісії є Ярослав Зелінка.
Наслїдовала плодна діскузія, на основі котрой сейм підпорив пропозіцію делеґатів за окрес Свідник і підпорив петіцію за переменованя Словеньского народного музея – Музея україньской културы в Свіднику na Словеньскый народный музей – Музей русиньской културы. Зарівно выразив підпору і переміщiню Русиньского музея з Пряшова до Мeджілаборець, котров сейм декларовав і єден із піліерів културной політікы Рады РуРС – пересун і вытваряня русиньскых інштітуцій в реґіонах, де актівно жыють Русины.
Културнов точков на 6. сеймі Рады РуРС было выступлїня дївоцьской ґрупы „Босорочкы“, котра заспівала облюблены співанкы уж небогой русиньской співачкы Марії Чокыновой з Ублї а крeст книжной публікації „Співанкы Марії Чокыновой і дївoцька співацька ґрупа Босорочкы“. Марія Чокынова была вынятковов русиньсков співачков, лавреатков цїлословеньского змаганя музічного фолклору в катеґорії народный спів, лавреатков співацькых фестівалів „Земплін шпіва“, „Співы мого роду“ і „Маковицька струна“. Єй співанкы звучать в розгласовых і телевізных релаціях RTVS, але і телевізії Маркіза. Наспівала коло 100 красных убляньскых співанок, котры записав Мірослав Кереканіч. Крестныма родічами публікації ся стали посланкыня ПСК Мґр. Надежда Сіркова, бывша старостка села Убля а директор Фонду na підпору културы народностных меншын Мґр. Ян Штовка, MQEP. Крестны родічі Марію Чокынову дуже добрї знали, были єй приятелями, Ян Штовка єй як прімаш спроводжав на многых културных подїях. Крестило ся водов з убляньскых потоків.
Новому веджіню Рады РуРС желам велё добрых рїшінь коло ревіталізації културного, економічного і сполоченьского жывота Русинів жыючіх на теріторії своїх предків в реґіонах Пряшівского і Кошіцького края.
ПаедДр. Мірослав Кереканіч, DiS. art.
член председництва Рады РуРС
член выбору Матіцї словеньской



