Príhovor predsedu Rady rusínskych regiónov Slovenska na VI. sneme Rady RuRS dňa 11.3.2026 v Kolonici

Žijeme veľmi zvláštnu dobu. Je rýchla, technologicky vyspelá, no sociálne minimálne neistá.

Roky v Európe pretláčaný Green Deal nás namiesto k prosperite vedie do totálnej ekonomickej  a hospodárskej záhuby. Krachujú malé aj veľké podniky, ktoré kvôli nezmyselne drahým energiám nie sú vo svetovom meradle konkurencieschopné. Zabíjajú ich emisné povolenky, rôzne účelové poplatky a dane. Pomáhať budovať cudzím korporátom montovne a zamestnávať v nich zahraničných robotníkov našu ekonomiku nepozdvihne, ani našim ľuďom nezlepší život.

Totálne uvoľnenie morálky spolu so zvrátenou gender ideológiou ničí duše celej mladej generácie. Balamutenie detí na školách už od útleho veku pokútnymi vysvetľovačmi právd nevedie k rozvoju, ale k traumám, odľudšteniu, netolerancii, úpadku hodnôt a v konečnom dôsledku k spiatočníckemu vývoju. Všetci vieme, kto to riadi týmto smerom, ale vina je v nás, keďže sme to dopustili. Skláňame hlavu a podvoľujeme sa.

Trend odnárodňovania, teda postupná likvidácia národnostných kultúr, prebieha v Európe šialeným tempom. Zamorenie kontinentu nekompatibilnou kultúrou je markantné  obzvlášť v západnej Európe. Dnes je to už neúnosné a čím ďalej, tým viac silnejú hlasy volajúce po remigrácii. Pred piatimi rokmi ukázalo sčítanie obyvateľov, že možno jedným z prvých pôvodných národov nášho kontinentu, ktorí sa rozplynú v histórii času, budú Rusíni. Ukazuje sa, že to, čo sa nepodarilo za tisícročia dobyvačným nájazdníkom, maďarizácii v Uhorsku a povojnovej ukrajinizácii, sa podarí porevolučným vládam. Totálna ignorácia našich problémov, salámovou metódou likvidovaná kultúra, ako aj tichá podpora pokračujúcej ukrajinizácie nás privedú k záhube.

Ako som už spomenul, žijeme veľmi zvláštnu dobu. To, čo sa zdalo mocné a nemenné, sa dnes nezadržateľne rozpadá. Nedá sa donekonečna klamať, vysávať a zbedačovať obyvateľov. Svet sa uberá smerom k spolupráci, nie k nekonečnému koristníctvu. Arogancia moci a klamstva prestáva fungovať. Pád bude veľmi bolieť a čo je horšie, zabolí nás všetkých. Tí, čo tvrdili, že dívať sa treba len dopredu, a nedbať na minulosť, sa škaredo mýlia. Ak by sa dobre pozreli do minulosti, jasne by videli, že vlády, režimy a mocnosti sa rozpadávali, ale ten malý národ v Karpatoch ich všetkých prežil. Dáva mi to veľkú nádej, že prežijeme aj tento chorý experiment. Samozrejme, nemôžeme čakať so založenými rukami a myslieť si, že to za nás vyrieši niekto iný. Je potrebné razantne pozdvihnúť svoj hlas proti morálnej zvrátenosti, sociálnej nespravodlivosti, ekonomickému diletanstvu a banditizmu. Veľké divadlo sveta naberá na obrátkach a koniec tohto parazitického systému sa neodvratne blíži. Zjavne nestihnú všetko zničiť a prerobiť nás v poslušnú masu bez vlastnej identity.

Na záver jeden príklad z histórie. Všetci poznáte nášho národného buditeľa Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho. Človek, ktorý za Bachovho absolutizmu bojoval za Rusínov i Slovákov, ktorý bol dvakrát vylúčený z uhorského snemu, spoluzakladal Maticu slovenskú, mal v Uhorsku takú autoritu, že naňho spáchali atentát, bol pre svoj veľký politický vplyv a popularitu v národe nútený dožiť v exile v Innsbrucku. Dejiny si jeho meno budú pamätať navždy. Poznáte aspoň jedno meno z tých sebastredných, sebadôležitých poslancov slávneho uhorského snemu, ktorí Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho vylúčili? Zmizli v prachu dejín. Treba sa učiť z histórie, z múdrosti našich predkov.

Je načase v sebe znovu nájsť morálku, vieru a duchovnú silu, ktoré nás držali po stáročia a priviedli až do dnešných neľahkých čias. Naša sila je našich rodinách, v našom jazyku, v našej jedinečnej kultúre, v zručnosti nášho pracovitého ľudu. To všetko musíme odovzdať s hrdosťou a jedinečnosťou našim deťom.

Miroslav Bober